Je pravdou, že posledné volebné výsledky boli viac ako mizerné. Ľudia nevolia jedinú stranu, ktorá ponúka socializmus. Obávam sa ale, že množstvo ľudí tak koná i keď socializmus chcú. Dennodenne sa s takými ľuďmi stretávam. Ich názor na dnešný systém je viac radikálny, ako prejavy predstaviteľov strany. Čo aj majú robiť, keď žijú na okraji biedy? Čo iné je, ak rodina musí žiť z jedného platu a aj to platu, ktorý často mešká a k oficiálnemu ukazateľu štatistického úradu o priemernom zárobku, sa ani neblíži?
Je však nutné, aby strana šla do volieb len kvôli hlasom s „čertom a diablom“?
Nemyslím si to. No a rovnaký názor prejavilo aj zasadanie ÚV, ktorý rozumne zvážil situáciu a nakoniec demokratickým spôsobom zabránil preniknutiu zbeha na kandidátku.
Ako sa ukázalo, priestor, a nie len ten „do počtu“, dostali mladí. Moc ma to teší. Jozef Hrdlička, Miroslav Pomajdík, Artur Bekmatov, ale aj mladí z ďalších miest kandidátky sú známi. Kto chodí na internet a vyhľadáva aj vzdelanie, nie len bulvárne informácie, kinematografický úpadok západu, či bezhlavé míňanie času písaním si len tak z nudy, vie kto sú a o čo im ide.
Vanie nový vietor a iste to je to, čo Slovensko potrebuje.
Na druhej strane je tu rozporuplná osoba pána Ľuptáka. Treba sa otvorene pýtať, nemohol urobiť viac v dobách bezbrehého likvidovania národného majetku? Mečiar a jeho banda spáchala obrovský zločin a je na mieste využiť osobu pána Ľuptáka, a vyzvať ho aby verejne rozprával o tomto zločine, ľudia to musia počuť! Jedine tak sa aj on môže stať jedným z ľudí, o ktorých bude možné hovoriť ako o bojovníkovi z ľudu.
Na záver len veľké poďakovanie, že zvíťazil rozum a mladý vietor.
Imrich Kuľhavý
Všetky texty sa môžu voľne šíriť s podmienkou uvedenia zdroju imrichkulhavy.blog.sme.sk